Cieľ Filipíny

Tento článok je prekladom článku z Lonely Planet.

Filipíny - ázijská špecialita

Filipíny boli vždy iné ako zvyšné krajiny Juhovýchodnej Ázie. Katolícke, bezstarostné a vzdialené od svojich susedov geograficky i kultúrne. Krajina dokáže zmiasť nováčikov ako aj turistických veteránov. Keď však turisti prvý krát vkročia do tejto čarovne záhadnej krajiny, zvyčajne sú príjemne prekvapení.

Nie je ťažké prísť na to prečo. Začnime s tým samozrejmým: množstvo izolovaných pláží, útesy, hory a ostrovy, backpackerova podivná Shangri-La a malý ostrov zvaný Boracay. Potom sú tu tie menej zjavné: fascinujúca, často tragická minulosti a jej prízraky, domorodé kultúry a ich artefakty, tichý nástup Manily medzi významné kulinárske destinácie sveta a vždy uvoľnení a šťastní ľudia.

Bahala na

Tento prístup k životu je v zásade dôvodom, prečo si turisti zamilujú Filipíny. Je to viac než len pohostinnosť domácich. Je to „ bahala na“, „čokoľvek sa stane“ postoj Filipíncov, ktorý zaujme a chytí turistov. „Bahala na“ robí všeobecne Filipíncov šťastnými, vďaka nej Jeepy sú namaľované pestrofarebne. Umožňuje sa im smiať do očí osudu, či vymýšľať mená pre seba ako Bing, Bong, Medík. Veľa turistov prichádza s očakávaním nebezpečnej krajiny, aby namiesto toho objavili krajinu usmievavých ľudí. Keď sa každý usmieva ako zmyslu zbavený , ako je možné si túto krajinu neužiť ?

Iste, krajina má svoje problémy. Najmä preplnená Manila s 12 miliónmi obyvateľov je centrom ohromujúcej chudoby. Filipínci znečisťujú rovnako ako sa smejú. Teda bohato. Pravidlá proti znečisťovaniu životného prostredia, proti nelegálnej ťažbe, dymiacim autám, vypúšťaniu odpadov do riek a morí sú vynucované selektívne. Podľa Transparency International a iných mimovládok sledujúcich korupciu, Filipíny patria medzi najskorumpovanejšie krajiny na svete.

S prístupom “bahala na” je ťažké nájsť Filipíncov v pobúrenom stave pre korupciu alebo ostatné veci. ( Je pozorované, že cudzinci majú monopol na sťažovanie sa na Filipínach ). O to viac je prekvapujúce, že jeden z najväčších aktov vzbury dvadsiateho storočia bol vykonaný Filipíncami. „Revolúcia sily ľudu“ zosadila Ferdinanda Marcosa a stala sa tak prvou revolúciou bez kvapky krvi na svete. Išlo to tak dobre, že celé si to zopakovali v roku 2001, keď zosadili filmovú hviezdu Josepha Estradu, ktorý bol obvinený z účasti v nelegálnom stávkovaní. Dnes krajine vládne maličká Gloria Macapagal Aroyo, druhá prezidentka na Filipínach za posledných 20 rokov. Prvou bola Cory Aquino, ktorá nahradila Marcosa a stala sa prvou demokraticky zvolenou prezidentkou v Ázii.

Zvláštnosti dejín

Na Filipínach sa diali zaujímavé veci. Prečo potom zostávajú tak málo pochopené. Opísať krajinu je ako snažiť sa uchopiť mydlo v kúpeľni. Môžete sa k nemu dostať blízko, ale vždy sa zdá, že vám uniká. Američania s tým majú niečo do činenia. Po 45 ročnej vláde USA si Filipíny stále udržujú duchovné puto s bývalým koloniálnym pánom. Americká armáda tu mala niekoľko obrovských základní po dobu takmer pol storočia, po tom ako Filipíny získali nezávislosť. Posledná bola zatvorená v roku 1992. O menej než desať rokov neskôr bol americkým jednotkám v tichosti dovolený návrat z dôvodu vojenských cvičení. Dnes trénujú filipínskych vojakov bojujúcich vo spurnej južnej časti Mindanaa.

Dedičstvo USA je dokonca väčšie ako to Španielov, pôvodných kolonizátorov, ktorí vládli Filipínam po dobu 350 rokov. Španielsko nevenovalo veľa pozornosti Filipínam. Jedinou významnou výnimkou bolo španielske duchovenstvo, ktoré bolo zamestnané zasievaním semien katolicizmu v krajine, ktorá je teraz druhou najväčšou prevažne katolíckou krajinou na svete. Na druhú stranu USA venovalo ďaleko viac pozornosti Filipínam: učili angličtinu, budovali cesty, vzdelávací a politický systém, ktoré prežili dodnes. Amerika je tiež inšpiráciou pre filipínsky filmový priemysel a mnohé z ich populárnych televíznych show, produkované lokálne alebo v USA. Obe formy sú veľmi obľúbené.

Bolo by to však prílišné zjednodušovanie volať krajinu amerikanizovaná. Ak sa ocitnete v horách Severného Luzonu, či Mindanao, uprostred domorodcov, krajina na vás takýto dojem určite neurobí. Angličtine žije v módnych častiach Manily. V provinciách ľudia hovoria jedným ( dvoma alebo tromi ) z viac ako 165-tich jazykov, ktoré sú tu používané. Čím ďalej od zvyčajných miest, tým je menej pravdepodobné, že ľudia budú rozumieť vašej angličtine. Je to ďaleko od pravidla, avšak možno tvrdiť, že americký rys filipínskej kultúry je iba ďalší z filipínskych manierov.

Filipínske mená

Zoznam týchto manierov pokračuje. Mená, ktoré máme radi za tie roky sú Rozkošný, Chlapec-chlapec, Luzviminda ( Luzon, VIsayas, Mindanao ) a večne populárne Jejomar ( Jesus, Joseph, Mary ). Svet vybuchol smiechom, keď jeden z filipínskych námorníkov unesený somálskymi pirátmi v roku 2008 sa volal Chivas Regal. Syn Ferdinanda Marcosa a Imeldy Marcos je Bong - Bong. Dokonca najvýznamnejšía moslimská rebelská skupina má divne meno MILF, skratka pre Moro Islamský Oslobodzujúci Front.

Hazard a kohútie zápasy na Filipínach

Potom je to hazard, ktorý poslal dole Estradu. Filipínci milujú hazard, hlavne pri ich národnom koníčku, kohútích zápasoch. Filipínci sú však rozpoltení v tejto otázke, ako to jasne ukázal pád Estradu. Hovorenie o hazarde na verejnosti je rozhodne tabu.

Kohútie zápasy však nie sú tabu, teda prinajmenšom pre veľkú väčšinu Filipíncov. V provinciách sa muži prechádzajú držiac svojich bojujúcich šampiónov, tak prirodzene ako keby držali fľašu piva.

Ďalším filipínskym manierom je ohromujúci katolicizmus, čo je určite neázijské. Cirkev výrazne ovplyvňuje politiku a formuje konzervatívne postoje k plánovaniu rodiny v tejto rapídne rastúcej populácii ( Populácia sa zvýšila zo 76.5 miliónov na 88.6 medzi rokmi 2000 a 2007 ). Obchod je dominantne záležitosťou mestizo potomkov čínskych prisťahovalcov z devätnásteho storočia.

Voila Filipíny

Skombinujte tri a pol storočia španielskej vlády s výrazným americkým vplyvom, pridajte štipku čínskeho dôvtipu, hodené do niekoľkých manierov a regionálnych rozdielov a voila ! máte Filipíny. Napriek všetkým vonkajším vplyvom, dnes má krajina svoju jedinečnú podobu, a je zároveň krajinou, ktorú si cestovatelia začínajú všímať. Počet turistov prichádzajúcich na Filipíny je stále iba zlomok počtu, ktorý sa dostáva susedným krajinám ako Thajsko či Vietnam. V určité obdobia v roku sa budete cítiť ako keby všetkých 7000 tropických ostrovov patrilo iba vám. To znie ako lákavá ponuka.

Exotika