ribbon
filipínske pláže

Tropický raj

Filipíny oplývajú množstvom pláží. Najslávnejšou spomedzi nich je Biela pláž na ostrove Boracay.

Viac...

ribbon
ribbon

Živé mestá

Filipínske mestá pôsobia ako nekonečný chaos, v ktorom  pri troche trpezlivosti možno nájsť nevšedný pulz života.

Viac...

ribbon
ribbon

Dobrodružstvo

Filipíny sú krajina z veľkej časti nepoznaná, čo patrí medzi zaujímavé výzvy pre dobrodruhov rôzneho druhu.

Viac...

ribbon
ribbon

Filipínske hory a lesy

Filipíny nie sú iba o plážach a ostrovoch. Na svoje si prídu aj turisti na rôznych výstupoch na neraz aktívne sopky.

Viac...


Úvod do Filipín

 

  

 

Oficiálny názov Filipín je Republika Filipín ( Republic of the Philippines ). Filipíny sú krajinou Juhovýchodnej Ázie. Nachádzajú sa v západnom Tichom Oceáne. Pobrežie Filipín je obmývané vodami Juhočínskeho Mora, Sulu Mora, Celebskeho Mora a Filipínskeho mora. Krajina susedí   s Taiwanom, Vietnamom a Indonéziou. Filipínske ostrovy ležia na „ pacifickom kruhu ohňa“. Ten sa vyznačuje zvýšeným výskytom zemetrasení a vulkanickej činnosti. Vďaka svojej polohe sú Filipíny bohaté na prírodné katastrofy. Okrem spomínaných zemetrasení a výbuchov sopiek, v krajine sú časté tajfúny a následné povodne a zosuvy pôd.

 

Príroda Filipín

 

Súostrovie patrí medzi oblasti sveta s najväčšou druhovou rozmanitosťou rastlín a živočíchov. Zároveň väčšina ostrovov je veľmi málo vedecky preskúmaných. Filipínam chýbajú veľké druhy ako slon či tiger, napriek tomu fauna a flóra je vďaka svojej izolácii veľmi pozoruhodná.

 

Koloniálna minulosť Filipín

 

Filipíny majú veľmi bohatú koloniálnu minulosť. Postupne boli kolonizovaní Španielmi, Britmi, Japoncami a Američanmi. Po Španieloch zostalo kresťanstvo, po Američanoch obchody, Mcdonaldy a sloboda. Filipíny stále majú silné emocionálne puto k USA.

 

 Súostrovie je tvorené 7 107 ostrovmi. Formálne sa delia na skupiny ostrovov Luzon, Visayas a Mindanao. Najväčším ostrovom je Luzon, na ktorom je aj hlavné mesto Manila.

 

Ľudia na Filipínach

 

Odhadovaná populácie Filipín je 99 miliónov. Počet obyvateľov sa zvýšil viac ako štvornásobne od konca druhej svetovej vojny. V súčasnosti každý rok pribúdajú ďalšie 2 milión ľudí. Rast populácie je teda takmer dvojpercentný. Podobný rast populácia vykazuje po mnohé roky. Z tohto dôvodu sú Filipíny veľmi mladé. Priemerný   vek je 22,7 ( Slovensko: 37,3 ), populačná skupina do 14 rokov tvorí 35 % ( Slovensko: 15,7 ), ľudia nad 65 rokov tvoria iba 4,1 % ( Slovensko:   12,6). 65 % Filipíncov žije v mestách ( SR: 56 ) Oficiálna nádej dožitia pri narodení je 71 rokov.

Etnicky sú Filipíny neuveriteľne pestrou krajinou. Nie je jednoduché definovať etniká, v princípe však možno jednotlivé skupiny stotožniť s ich jazykom. Takto sa s tým vyrovnáva filipínske sčítanie ľudu. Tagalog 28.1%, Cebuano 13.1%, Ilocano 9%, Bisaya/Binisaya 7.6%, Hiligaynon Ilonggo 7.5%, Bikol 6%, Waray 3.4%, other 25.3% (2000 census).

 

Gramotnosť je 92 percent.

 

Vláda na Filipínach

 

Typ: republika

Miestny názav: Republika ng Pilipinas alebo v krátkej forme Pilipinas ( vo filipínskom jazyku neexistuje „f“)

Hlavné mesto: Manila

Administratívne rozdelenie

Filipíny sa delia na 80 provincií. 120 miest má štatút privilegovaných.

 

Ekonomika Filipín

 

Hrubý domáci produkt ( PPP ) 3300 $ ( Slovensko: 21200 ). Ekonomika Filipín je silne závislá na dolároch zo zahraničia. Približne 15 % HDP tvoria peniaze poslané zo zahraničia. 10 percent dospelej populácie pracuje v zahraničí a pravidelne posiela domov peniaze na podporu svojich rodín.

 

Viac ako 34 percent populácia pracuje v poľnohospodárstve ( SR: 3,4 ) Filipíny majú druhý najväčší BPO ( business process outsourcing ) priemysel na svete ( call centrá). Hneď po Indii. BPO rástol aj počas svetovej recesie v rokoch 2008,2009 čím výrazne pomohol spolu s peniazmi Filipíncov pracujúcich v zahraničí prekonať   recesiu relatívne bez ťažkostí. V roku 2009 krajina zaznamenala rast HDP 0,9 %.

 

Populácia pod hranicou chudoby: 32, 9 %

 

Doprava na Filipínach

 

Železničná doprava je v prevádzke iba v Manile. V minulosti z Manily vybiehali dve vetvy: severná a južná. Spolu mali niekoľko sto kilometrov. Posledná časť južnej vetvy bola odstavená v roku 2008. Hromadnú dopravu zabezpečujú džípy na krátke vzdialenosti, autobusy na stredné a lietadlá na dlhé.

 

Dĺžka spevnených ciest: 21600 km ( SR: 38000). Nespevnené cesty 180 000 km ( SR:

5600 ).

 

Jazyk  na Filipínach

 

Oficiálnym jazykom je filipino, ktorý bol vytvorený z tagalogu ( jazyk používaný v Manile a na Luzone ). Druhým oficiálnym jazykom je angličtina, ktorú však požívajú iba vzdelaní ľudia, aj to takmer výlučne v oficiálnych veciach. Obyvatelia väčších miest a mladý ľudia používa tzv. taglish, čo je mix angličtiny a tagalogu. Väčšina ľudí mimo veľkých miest angličtine vôbec nerozumie.

 

Filipíny sú však domovom množstva iných jazykov. Ich počet závisí na definícii dialektu a jazyka. Niektoré zdroje uvádzajú až 175 rôznych jazykov. Hlavné jazyky sú rozpoznané v ústave štátu. Patria sem Bicolano, Cebuano, llocano, Hiligaynon, Kapampangan, Pangasinan, Tagalog, Waray-Waray. Španielčina a arabčina je uvádzaná ako „dobrovoľná“.

 

Nie všetci Filipínci rozumejú tagalogu.

 

História Filipín

 

Najstaršie dôkazy ľudskej prítomnosti sa datujú 24 tisíc rokov nazad. Týmto dôkazom je pozostatok lebky tzv. tabonského človeka, ktorý bol nazvaný podľa jaskyne, kde sa pozostatky našli. Pred 6000 rokmi začali na ostrov migrovať ľudia hovoriaci malajsko-polynézkymi jazykmi.

 

Pod vplyvom Španielska 

 

Prvou európskou civilizáciou, ktorá zakotvila na území dnešných Filipín bolo Španielske kráľovstvo. Výprava pod vedením Portugalca Fernanda Magellena vyhlásila ostrovy za španielske. Magellan sa však do Európy nikdy nevrátil. Päť týždňov po vkročení na Filipíny zahynul pri boji s domorodcami. Samotná kolonizácia však začala až v roku 1565 príchodom Miguela Lopeza de Legazpi. Založil prvé európske osídlenie v dnešnom Cebu. O šesť rokov neskôr bola založená Manila ako hlavné mesto.

 

Španieli počas svojej snahy o kolonizáciu museli niekoľkokrát bojovať   proti domorodým vzburám. Ani za 300 rokov nadvlády sa im nepodarilo si podmaniť mnohé kmene v horách.

 

V 19. storočí sa Filipíny otvorili svetovému obchodu. Týmto sa do krajiny dostali aj západné idei francúzskej revolúcie, či národných štátov. Jose Rizal žiadal reformy prostredníctvom hnutia Propaganda. Jeho kritika španielskej nadvlády bola potrestaná odsúdením na smrť v roku 1896. Rizal bol neskôr vyhlásený za národného hrdinu.

 

Nástup USA na Filipínach 

 

V roku 1892 bola založená tajná spoločnosť Katipunan. Jej vodcom bol Andreas Bonifacio. Na rozdiel od Rizala, ktorý mal odpor k násiliu a bojoval perom, Bonifacio mal v pláne použiť silu k dosiahnutiu svojho cieľa – oslobodenia od španielskej vlády a nezávislosť Filipín. V roku 1986 začala Filipínska Revolúcia. V roku 1898 vodca revolúcie vyhlásil nezávislosť Filipín od Španielska. V tom istom roku začala aj Americko-Španielska vojna. Jej výsledkom bola mierová dohoda, v ktorej sa Španielsko vzdalo Filipín v prospech USA za 20 miliónov dolárov (súčasných cca 500 mil.)

 

Američania odmietli uznať samostatný filipínsky štát, čo viedlo okamžite ku Filipínsko-Americkej vojne. Jej výsledkom bolo absolútne podrobenie si súostrovia Američanmi. Politika USA voči Filipínam bolo veľmi ústretová. Dokonca im sľúbili nezávislosť desiatky rokov pred jej samotným naplnením. Plánom bolo Filipíny na to pripraviť.

 

Americký vplyv bol narušený počas Druhej Svetovej vojny, kedy boli Filipíny okupované Japonskom. Filipínske ostrovy boli centrom pacifických bojov. Manila bola takmer úplne zničená. Po Varšave bola Manila najviac zničeným mestom v tejto vojne.

 

Nezávislosť Filipín 

 

4. Júla 1946 Filipíny získali nezávislosť. Tento deň je začiatkom filipínskeho politického a ekonomického zápasu. V tom čase boli Filipíny druhý najvyspelejší štát východnej Ázie, hneď po Japonsku. Dnes patria Filipíny k tým najchudobnejším.

Najväčším politickým a ekonomickým úderom bolo obdobie vlády Ferdinanda Marcosa. Vládol od roku 1965 do roku 1986 diktátorským spôsobom.

 

Corazon Aquino 

 

V roku 1986 sa odohrala Revolúcia sily ľudu ( People Power Revolution ) vedená Corazon Aquino, vdovou po zavraždenom Benigno Aquino, ktorí bol významný kritik Marcosovho režimu. Táto revolúcia sa veľmi podobala našej Nežnej revolúcii. Bez zbraní, pokojne na námestiach.

 

Geografia

 

Druhé najväčšie súostrovie na svete s 7107 ostrovmi. Štát so piatym najdlhším pobrežím, ktorého celková dĺžka je 36289 km. Rozloha je približne 300 000 km². Najvyšším bodom je Hora Apo. Jej vrchol dosahuje nadmorskú výšku 2954 m.

 

Klíma na Filipínach

 

Klíma je tropická morská, teda zvyčajne horúca a vlhká. Filipíny majú tri ročné obdobia. Studené obdobie, ktoré trvá zvyčajne od decembra do februára. Teplé obdobie, ktoré začína v marci a končí začiatkom Júna. Zvyšok roka je označovaný za daždivé obdobie. Intenzita dažďov sa mení v závislosti od ostrovov a ich expozícii k jednotlivým monzúnovým prúdom. Najchladnejším mesiacom je január. Najteplejším máj. Teplota sa pohybuje od cca 15C do 35C.

 

Filipíny sa nachádzajú v tajfúnovom opasku ( Typhoon belt ) Ročne je územie Filipín zasiahnuté priemerne deviatimi tajfúnmi.

 

Náboženstvo na Filipínach

 

Viac ako 90% populácie sú kresťania. Z toho približne 80 % patrí pod Rímskokatolícku cirkev. Zvyšok je zaštítených menšími cirkvami ako je napríklad Iglesia ni Cristo. Filipíny sú jedna z dvoch prevažne rímskokatolíckych krajín v Ázii. Tou druhou je Východný Timor.

 

5 až 10 percent populácie sú moslimovia. Obývajú najmä ostrov Mindanao, Palawan a súostrovie Sulu. V krajine sa nachádza autonómna moslimská oblasť. Filipínsky moslimovia sú suniti.

 

Tradičné filipínske náboženstvá sú takisto prítomné. Animizmus, šamanizmus rýdzej forme zotrval viac-menej iba v izolovaných spoločenstvách, či horských kmeňoch. V mnohých prípadoch ľudia vyznávajú určitý mix kresťanstva a tradičného náboženstva.

 

Filipínska mena

 

Na Filipínach sa platí fiipínskym pesom. Jedno peso pozostáva zo 100 centavos. Za jedno euro dostanete dnes približne 57 pesos. Zmenárne sú všadeprítomné. Dostupnosť bankomatov je výborná. Na Filipínach je rozľahlá infraštruktúra slúžiaca posielaniu peňazí zo zahraničia, pretože cez 10 miliónov Filipíncov pracuje v zahraničí a takto podporujú svoje rodiny.

 

Ceny na Filipínach

 

Cenová hladina na Filipínach je nižšia ako na Slovensku.

 

Príklady cien:

Malé pivo v obchode: 20 P

Malé pivo v bare: 35 P a vyššie.

Hodina internetu: 15 P a vyššie

Benzín Premium: 50 P

 

Exotika

 

Užitočné články

en.wikipedia.org/philippines

 
© 2012 mojeFilipiny.sk